Črevný bióm je nevyhnutný orgán!

Čo je imunitný systém a ako pracuje?

Hlavnou úlohou imunitného systému je poskytnutie primárnej obrany proti patogénom a toxínom. Našou úlohou je pochopiť základ fungovania imunity, aby sme aspoň čiastočne podnikli správne kroky na jej posilnenie.

Imunitný systém sa skladá z viacerých častí. V článku si popíšeme časti, ktoré môžeme ovplyvniť a zlepšiť si tak zdravotný stav.


Základom je fyzická bariéra!

Prvou základnou jednotkou imunitného systému je fyzická bariéra. Na prvý pohľad je najdôležitejšou fyzickou bariérou naša koža, ktorá tvorí plochu 2 m2 . Kožu reálne fyzicky vidíme a aj vnímame. Je preto pre nás prirodzené, že sa snažíme cielene zabrániť prenikaniu baktérií, vírusov, plesní, parazitov, alergénov

Črevný bióm sa javí ako abstraktná súčasť nášho tela a preto si musíme neustále pripomínať aké nepriaznivé vonkajšie vplyvy ho môžu narúšať. Kožná mikrobiálna rozmanitosť je podobná ako črevná. Je veľmi dôležité si uvedomiť úlohu pokožky, ktorá stráca svoju funkciu fyzickej zábrany pri častom čistení. Mydlo a čistiacie prostriedky majú odlišné ph ako naša pokožka. Zbytočné až škodlivé je aj používanie antibakteriálnych gélov. Antibakteriálne gély, sú ako kožné antibiotikum, ktoré nám zničí všetky zlé avšak, ale aj všetky dobré baktérie z pokožky. Už aj z názvu vyplýva, že antibakteriálny gél plesne, vírusy a alergény nezničí, len im uľahčí cestu do nášho krvného obehu, pretože sme si cielene zničili fyzickú bariéru na koži. 

Kožné mikróby nie sú len na povrchu, identifikované boli až po podkožnú tukovú vrstvu. Na našej koži sa nachádza až 1000 rôznych druhov baktérií a 80 druhov húb. Niektoré z nich kolonizujú aj črevný mikrobióm, vrátane stafylokokov, streptokokov a kandidy. Existuje aj niekoľko druhov bifidobaktérií a laktobacilov na určitých miestach kože, ale oveľa menej ako v čreve. Z toho nám vyplýva, že zdravý kožný mikrobióm chráni proti infekciám v podstate rovnakým spôsobom ako zdravý črevný mikrobióm. Antibakteriálne gély, alebo iné kožné liečivá vrátane antibiotík poškodzujú kožné mikrobiómy a môže ohroziť vývoj tolerancie, čo umožní rozvoj autoimunitných ochorení najmä v detstve. Táto teória sa opiera o hygienickú hypotézu, ktorú podporilo už množstvo výskumov. Všetko, čo poškodzuje črevný mikrobióm alebo imunitný systém, pravdepodobne ovplyvní aj to, čo sa deje s kožou.

Svoj vlastný mikrobióm má aj sliznica nachádzajúca sa v respiračnom, gastrointestinálnom a reprodukčnom trakte. Rozlohou je oveľa väčšia a tvorí plochu 400 m2. Z toho vyplýva, že naša najväčšia starostlivosť by mala byť práve o túto oblasť. Dôvodom je fakt, že na jej obrovskej ploche sa odohráva veľa obranných a útočných konfrontácií, veľa vyrovnávacích procesov pH a neustály boj o rovnováhu mikrobiómu. Funkcia zábrany čreva formou probiotického hlienu je životne dôležitá pre udržanie zdravia čriev, pričom bariérová dysfunkcia prispieva k rôznym črevným ochoreniam vrátane Crohonovej chorby alebo syndrómu dráždivého čreva.

S rozširujúcimi vedomosťami o tom, ako pracuje ľudský organizmus, sa stále viac rozpoznáva dôležitosť probiotických mikróbov, ktoré kolonizujú kožu, črevá a slizničné povrchy ľudského tela. Význam týchto poznatkov by sa mohol zdať len teoretický, ale objavujú sa zreteľné súvislosti s ľudským zdravím a chorobami, ktoré si uvedieme ďalej v článku.


Vrodená vs. Získaná imunita

Ďalšie jednotky, ktoré tvoria komplex imunitného systému sú vrodený a získaný imunitný systém , ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri imunitnej odpovedi.

Vrodený imunitný systém

Akýkoľvek útočník, ktorý porušil fyzickú bariéru pokožky alebo sliznice sa stretáva s druhou obrannou líniou imunity, a tým je vrodený imunitný systém. Vrodený je nazývaný preto, lebo ho majú všetky živočíchy prirodzene. Niektoré obranné mechanizmy fungujú už vyše 500 miliónov rokov. Jeho najsilnejší bojovníci sú makrofágy, neutrofily a lymfocyty. Pri preniknutí baktérie vrodený imunitný systém, vyšle biele krvinky, ktoré sa bránia proti útokom.

Získaný imunitný systém

Väčšina zvierat si vystačí s fyzickou bariérou a vrodeným imunitným systémom. Avšak stavovce dostali ešte tretí obranný systém. Všetky stavovce majú mikrobiómy, ktoré sa rozvinuli zároveň s hostiteľom a vytvorili tak získaný imunitný systém. Prvé zmienky o získanej imunite prišli v roku 1790 v súvislosti s ovčími kiahňami. Získaný imunitný systém funguje na princípe protilátok a antigénov a formuje sa celý život. Inak sa nazýva aj adaptačný imunitný systém a najviac sa formuje v detstve. Dieťa po narodení vychádza zo sterilného prostredia maternice a je vystavené rôznym vonkajším vplyvom. Vtedy imunitný systém získava nové odpovede a pomocou protilátok formuje silu imunitných reakcií. Nové výskymu preto čoraz viac apelujú na expozíciu detí rôznym alergénom a zatracujú udržiavanie v sterilnom prostredí.

Najviac zastúpené protilátky sú IgG, ktoré tvoria až 75% protilátok v krvi. Okrem nich ešte existujú IgA, IgD, IgE, IgM. Protilátky sú tvorené B-lymfocytmi. Protilátka imunoglobulín G, na svojich ramenách (proteínoch) nesie antigén (alergén). Protilátky aj antigény sú tvorené proteínmi, aby sa mohli naviazať. Každá protilátka viaže špecifické antigény.

Ak je imunitný systém v rovnováhe zabezpečuje až 70% zdravia jedinca. Preto sa zameriame najmä na tú časť imunity, ktorú vieme najviac ovplyvniť.


Starajme sa o svoj črevný bióm!

Črevná mikroflóra sa považuje za nevyhnutný orgán. Črevný epitel je zložený z absorpčných buniek spojených v ich apikálnych póloch pomocou spojovacích komplexov, ktoré zabraňujú prechodu makromolekúl medzi bunky. Pôvodné pozorovanie pozitívnej úlohy, ktorú zohrávajú niektoré vybrané baktérie, sa pripisuje Eli Metchnikoffovi (1907), pracujúcemu na Pasterovom inštitúte na začiatku minulého storočia, ktorý naznačil, že závislosť črevných baktérií na potravinách umožňuje prijať opatrenia na úpravu flóry v našom tele a nahradiť škodlivé mikróby užitočnými mikróbmi.

Črevný mikrobióm je tvorený probiotikami, čo sú živé organizmy. Bakteriálna kolonizácia čriev začína hneď po narodení, pretože novorodenci sú udržiavaní v sterilnom stave až do narodenia. Probiotiká sú baktérie tvorené prevažne dvomi triedami Firmicutes a Bacteroidetes doplnené v menšej miere o triedy Acinobacteria a Proteobacteria. Populácie v čreve sú obrovské a rozmanité, deje sa to najmä na úrovni rodov a druhov týchto tried. Mikrobióm je variabilný a vykazuje časové zmeny, avšak ak dosiahne rovnováhu zostáva pomerne stabilný. Črevná mikroflóra pravdepodobne hrá rozhodujúcu úlohu pri zápalových stavoch v čreve a potenciálne probiotiká môžu tieto podmienky napraviť moduláciou mikroflóry.


Probiotiká a Prebiotiká

Probiotiká sú odvodené od slova pro biotic - pre život. Probiotiká hostiteľovi poskytujú zdravý prospech a prebiotiká zlepšujú imunitnú odpoveď hostiteľa v rôznych podmienkach. Hlavnou úlohou probiotík je obmieňanie produkcie hlienu, zabránenie prilepeniu nevhodných baktérií na črevnú sliznicu, zvýšenie tesnosti spojov a prežitia črevných buniek. Probiotiká tiež produkujú protizápalové látky, ktoré sú to nájdete v tabuľke 1. Pri vyberaní probiotík pri zápalových ochoreniach by ste sa mali zamerať najmä na tieto druhy.

Tab. 1 Probiotiká produkujúce protizápalové látky.

Lactobacillus reuteri

Lactobacillus acidophilus

Faecalibacterium prausnitzii

Lactobacillus casei

Bifidobacteria infantis

Lactobacillus helveticus

Lactobacillus rhamnosus

Lactobacillus salivarius

Escherichia coli

Lactobacillus johnsonii

Lactobacillus delbreueckii ssp. Bulgaricus

Lactobacilus plantarum

Lactobacillus johnsonii

Prebiotiká získavame zo stravy. Najznámejším prebiotikom je vláknina. Prebiotiká obmieňajú črevnú mikroflóru, zvyšujú vstrebávanie minerálov, zlepšujú metabolizmus tukov a zabraňujú prenikaniu patogénov. Priaznivý vplyv na imunitu črevnej sliznice majú aj vitamíny a antioxidanty.

Riziká spojené s poškodením biómu

Poškodenie kožného a črevného biómu môže byť spôsobené rôznymi faktormi. Pri poškodení fyzickej bariéry čreva dochádza k rozšíreniu spojov a následne vstrebaniu makromolekúl (vrátane antigénov, alergénov, toxínov a pod.), taktiež môže vzniknúť vyhladenie mikroklkov na výstelke čreva a následne znemožnenie vstrebateľnosti živín. Taktiež pokles alebo absencia mikrób v hrubom čreve vedie k porušeniu vývoja regulačných lymfocytov, ktoré potláčajú zápal. Navyše nerovnováha medzi pro-zápalovými a proti-zápalovými mikróbmi vedie k zvýšeniu náchylnosti hostiteľa k zápalovým ochoreniam.

Vplyv antibiotickej liečby

Obmieňanie probiotickej flóry spôsobuje aj užívanie antibiotík. Antibiotiká obmieňajú mikroflóru a ich účinok môže byť dlhodobý. Jeden týždeň užívania môže ovplyvniť črevnú mikrobionálnu funkciu až na tri roky. Štúdie uvádzajú mierne zvýšenie rizika astmy ak sa užívali antibiotiká počas tehotenstva alebo v prvom roku života. Z výskumov vplýva, že manipulácia s antibiotikami sa mení hlavne v prvotnom štádiu života metabolickou homeostázou a zvyšuje riziko alergických a iných zápalových stavov.

Narušená priepustnosť črevnej výstelky

Abnormality v črevnej priepustnosti sú spojené so zápalom čreva a naopak, alergický zápal sa podieľa na dysfunkcii výstelky a zmenenej manipulácii s antigénom. Z toho vyplýva, že konkrétny alergén alebo toxín (pozrite si zoznam najčastejších alergénov) prechádza do nášho organizmu pri narušenej priepustnosti oveľa jednoduchšie a spôsobuje tak rôzne reakcie (symptómy pri HIT). Črevná vstrebateľnosť potravinových antigénov je závislá tak od vývojových alebo vonkajších faktorov. 

Medzi vonkajšie faktory sa radí životné prostredie, škodliviny, ktoré prijíma z prostredia, konzumácia a úprava stravy, stres, spánok a pod. Riziko priepustnosti ovplyvňuj aj zrelosť sliznice čreva u detí, všeobecne prítomnosť zápalu alebo infekcie a intestinálna mikroflóra. Počas vírusových alebo bakteriálnych infekcií zažívacieho traktu sa intestinálna priepustnosť voči potravinovým antigénom všeobecne zvyšuje. 

Neriešené infekcie, ktoré narušujú fyzickú bariéru a zvyšujú absorpciu antigénu, môžu viesť k intestinálnej dysfunkcii a pretrvávajúcej hnačke. Bakteriálne infekcie črevných buniek tiež vedú k črevným poškodeniam, ako je napríklad zničenie mikroklkov alebo poškodenie medzibunkových spojov cytotoxínmi. Veľmi dôležité je preto po liečbe antibiotikami cielene pracovať na znovuvybudovaní probiotického hlienu dopĺňaním probiotík, regenerácií sliznice enzymoterapiou a správnou prebiotickou výživovou.


Z pohľadu vedy

Genomické štúdie tvrdia, že každý jednotlivec má 160 druhov probiotických baktérií, ktoré sú len čiastočne zdieľané s inými jedincami. Celkový počet bakteriálnych druhov vo vzorke 124 Európanov bol 1150 druhov, čo naznačuje pomerne odlišné zloženie mikroflóry v každom z nás. Faktom však je, že čím je mikroflóra rozmanitejšia u detí do 5 rokov, tým viac tvorí ochranu pred alergiami. Dysbióza, znížená diverzita a narušená skladba črevnej mikroflóry má vplyv na výskyt astmy, alergií, chronických a akútnych zápalových stavov, diabetes typu I., syndróm dráždivého čreva, obezitu a depresiu. Genetické faktory významne ovplyvňujú imunitnú odpoveď hostiteľa. Crohnova choroba je geneticky ovplyvnená a tiež sa preukázala aj relatívna slabosť mikróbov ako je Faecalibacterium prausnitzii pri tomto zápalovom ochorení čriev.

Najsilnejší dôkaz priaznivého účinku definovaných kmeňov probiotík bol stanovený s použitím Lactobacillus rhamnosus a Bifidobacterium lactis na prevenciu a liečenie akútnej hnačky spôsobenej hlavne rotavírusmi u detí.

Placebom kontrolovanej štúdii sa L. rhamnosus podával tehotným ženám štyri týždne pred pôrodom, potom novorodencom s vysokým rizikom alergie počas šiestich mesiacov, čo viedlo k významnému zníženiu včasných atopických ochorení. Táto štúdia ilustruje potenciál probiotických mikroorganizmov ovplyvňovať imunitnú odpoveď a zabrániť nástupu alergických ochorení.

V iných klinických štúdiách s kojencami alergickými na kravské mlieko bola atopická dermatitída zmiernená požitím probiotických kmeňov L. rhamnosus a B. lactis. Presný mechanizmus nebol objasnený, ale predpoklad je založený na schopnosti laktobacilov zvrátiť zvýšenú črevnú permeabilitu, zvýšiť črevnú špecifickú IgA reakciu, podporovať funkciu črevnej bariéry obnovením normálnych mikróbov a posilniť transformujúci rastový faktor beta a interleukín 10 ako aj cytokíny, ktoré podporujú produkciu IgE protilátky.

Iná štúdia v súvislosti s alergiou na kravské mlieko u malých detí uvádza, že podávanie probiotík počas aktívnej symptomatickej fázy ochorenia a po liečbe diétou bez kravského mlieka a bielkovín došlo k osemnásobnému zvýšeniu absorpcie proteínu HRP, k zvýšeniu sekrécie Cl a k zmenám epiteliálnej integrity. Po niekoľkých mesiacoch na diéte bez kravského mlieka tieto markery vrátili k normálnym hodnotám, čo naznačuje, že zvýšená črevná priepustnosť voči antigénom nebola primárnou príčinou tohto ochorenia.


Závery

Mikrobióm alebo mikroflóra je dynamické prostredie, a zmeny spôsobené diétou, antibiotikami alebo fyziologickým stresom môžu vyvolávať rýchle zmeny v mikrobionálnom zložení a jeho funkciách. Stravovanie má priamy vplyv na reakciu imunitného systému. Problémové súvislosti s potravinovými alergénmi vnímame najmä pri začínajúcom organizme detí, ktorých kožný aj črevný bióm je častokrát za účelom ochrany rodičmi udržiavaný v sterilnom prostredí a po vystavení alergénu vzniká prehnaná imunitná odpoveď vo forme alergie. Problémom sú aj neriešené infekcie, alebo opakované podávanie antibiotík, ktoré môžu ovplyvňovať črevný mikrobióm až na niekoľko rokov. 

Primárna príčina intolerancií potravinových antigénov (lepok, mlieko, vajcia, orechy, ryby, sója a iné) je najmä priepustnosť čreva, ktorá je vyvolaná zápalom, infekciou, patogénmi, toxínmi a inými faktormi. Dôležité je aj zachovanie anatomickej formy črevnej sliznice, častokrát dochádza k narušeniu, alebo zničeniu vrchnej vrstvy mikroklkov a zalepeniu spojov, ktoré prepúšťajú živiny. Zničená tak môže byť aj vrchná vrstva sliznice, kde sa nachádza enzým diaminoxidáza na rozloženie histamínu a vzniká tak histamínová intolerancia.

Súhrn týchto abnormalít pokladáme za príčinu tráviacich ťažkostí a s tým, súviciach symptómov – kožné ekzémy, migrény, zmeny na jazyku, zmeny na koži, nevoľnosť, dezorientácia, tetánia, anémia, podvýživa, obezita.

Za tráviacimi prejavmi sa však často skrývajú vážnejšie ochorenia a dysfunkcie orgánov a čriev. Najčastejšie sú to alergie, celiakia, crohnova choroba, kolitídy, syndróm dráždivého čreva, gastritída, reflux a iné spôsobujúce tiež sekundárne intolerancie potravín vrátane histamínovej intolerancie.

Zdravie teda nie je abstraktný pojem. Základ zdravia tvorí črevný mikrobióm, ktorý ovplyvňujeme každým našim rozhodnutím. Základom je prostredie v ktorom žijeme a správne nastavenie stravy. Kľúčová je následná STABILIZÁCIA biómu, na ktorom musíme cielene pracovať aby bol dostatočne silný. Potom už nebudeme kupovať nezmyselné doplnky na slabú imunitu. Takže ešte raz IMUNITA sídli v ČREVNOM BIÓME.

Z našej praxe sa stretávame skôr s nastavením správnej výživy už pri kombinovaných intoleranciách alebo ochoreniach gastrointestinálneho traktu ako s preventívnymi opatreniami. Často krát sa stretávame s ďalším sekundárnym faktorom takéhoto zdravotného stavu a tým je podvýživa. Človek s obmedzením základných potravín ako sú mliečne výrobky, výrobky z múky, vajcia si často nevie zostaviť stravovanie, tak aby bolo dostatočné výživné. Vtedy je na mieste vyhľadať odbornú pomoc. Preto nás neváhajte osloviť, možno bude stačiť usmernenie z našej strany, alebo už priame individuálne nastavenie výživy.  

prajeme vám veľa zdravia, 
Mgr. Veronika Mičianová, PhD.

+421 944 331 420
mail: info@imwell.sk
web: www.imwell.sk
FB: https://www.facebook.com/imwell.sk/